Cyklistické preteky Okolo Slovenska sú preteky, ktoré sa na Slovensku konajú každoročne. Už niekoľko rokov sú zaradené do kategórie 2.1 UCI, čo znamená, že sa na nich pravidelne zúčastňujú tie najväčšie cyklistické mená, ktoré počas roka máme možnosť vidieť len v televízii. Keď som sa dozvedel, že Okolo Slovenska bude štartovať pár kilometrov od môjho bydliska, vedel som, že si to nemôžem nechať ujsť. To, ako som spolu s mojim bratom prežil deň plný vzrušenia a nadšenia z cyklistiky, vám priblížim v tomto článku. (preteky sa konali 18.9 – 21.9.2019).
Predstavenie tímov
Prvá etapa mala štartovať až ráno nasledujúceho dňa. V predvečer štartu sa na krásnom stredovekom námestí v Bardejove konala prezentácia tímov, ktorá nás mala naladiť na prvú etapu. Na námestie sme dorazili v čase, keď sa už začínalo plniť ľuďmi. Čakanie na cyklistov nám spríjemňoval sprievodný folklórny program. Počas toho sme sa dostali dopredu k zábranám, aby sme mali čo najlepší výhľad na pódium, na ktoré postupne prichádzali cyklisti. Najviac sme sa tešili na Emanuela Buchmana, ktorý v tom roku obsadil neskutočné štvrté miesto na Tour de France. Za zmienku určite stoja aj iné mená, ktoré patrili medzi tzv. najväčšie hviezdy pretekov. Medzi prvými predstavenými pretekármi boli práve tí najväčší favoriti. Vidieť Emanuela Buchmana, Alexandra Kristoffa či Eliu Vivianiho naživo bol jedným z najväčších zážitkov večera. Stáť pár metrov od najlepších šprintérov sveta, ktorí pravidelne bojujú s Petrom Saganom o víťazstvo, je niečo, čo nenechá chladným žiadneho nadšenca cyklistiky.
Predstavenie hviezd
Slovenský reprezentačný tím
Deceunick Quickstep tím
Deň pretekov
Prvý deň bol špeciálny, nakoľko v ten istý deň bola na pláne etapa, ktorá štartovala ráno a poobede časovka jednotlivcov. Chceli sme prísť na miesto štartu ešte pred jeho začiatkom, kedže náš plán bol nájsť autobusy najväčších tímov a počkať pred nimi až do príchodu cyklistov. Mali sme šťastie, nakoľko všetky World Tour tímy zaparkovali autobusy len pár metrov od seba.
Plní vzrušenia sme čakali na prvých cyklistov, zatiaľ čo technici tímov pripravovali ich bicykle. Samozrejme, že ako prvý autobus tímu, pri ktorom sme sa zastavili, nebol žiadny iný než tím Bora-Hansgrohe. Prekvapilo ma, koľko Slovákov (okrem cyklistov :D) je súčasťou tímu. Technik, ktorý pripravoval bicykle, bol tiež Slovák. Rozdával cyklistické čiapky a jednu dostal aj môj brat, z čoho mal veľkú radosť.
Autobus Bora-Hansgrohe
Cyklisti boli vo svojich autobusoch a každú chvíľu mali vyjsť von. Medzi prvými vyšiel Emanuel Buchman, ku ktorému sme hneď bežali a mojou sekavou angličtinou z nadšenia som ho poprosil, či by sme sa s ním mohli odfotiť. Vlastniť fotku s jedným z najlepších vrchárov svetav- tým sa nemôže niekto len tak pochváliť.
Bráško s Buchmanom
Tím Bora-Hansgrohe mal bohatú štartovú listinu. Brat Petra Sagana Juraj a Erik Baška štartovali tiež. Od nich sa nám podarilo získať aspoň podpis, kedže práve k nim sa zišlo najviac fanúšikov. Cyklisti sa začali rozohrievať a tak sme sa pomaly presunuli na štart, ktorý mal byť o pár minút. Štartové pole sa začalo plniť pestrofarebnými dresmi. Keďže každý tím má iného sponzora a inú farbu dresov, pri pohľade na pelotón sa z toľkých farieb tešili najmä deti, ktoré pred štartom profesionálov mali vlastné mini preteky. Mať čo najviac farebný dres je dobré aj z hľadiska bezpečnosti a viditeľnosti. O tom viac niekedy nabudúce.
Zaznel výstrel z pištole a pelotón sa vydal na 138km trať. Pretekári mali niekoľkokrát prejsť cez Radničné námestie. Počas čakania na prechod cyklistov sme si s bráškom dali kávu a vychutnávali si atmosféru profesionálnych cyklistických pretekov.
Blížil sa posledný a finálny prejazd cieľovou čiarou. Atmosféra na námestí rástla a na šprint tých najlepších cyklistov sa prišli pozrieť aj okoloidúci, ktorí išli domov z práce. S bratom sme si našli miesto pri zábranách pár metrov za cieľom, čo nám umožnilo vidieť celý šprint. Po policajných autách a sprievodných motorkách sa spoza zákruty vynorili v plnej rýchlosti cyklisti bojujúci o víťazstvo. Rozdali si to medzi sebou Ellia Viviani a Alexander Kristoff, ktorý bol rýchlejší a vyhral. S nemým úžasom som sledoval tú silu a rýchlosť, ktorú dokážu vyvinúť len ozajstní profesionáli.
Prejazd cyklistov
Časovka
Po vyhodnotení víťaza a rozdaní dresov nasledovala časovka. Tá mala ukázať, kto zo zúčastnených cyklistov je najlepší pri jazde proti chronometru. Z námestia sme zišli dole medzi autobusy, aby sme si tentokrát mohli vychutnať časovkárske špeciály. Bolo super, že sme sa medzi nimi mohli len tak prechádzať a niektorých sa aj dotknúť (každý z tých bicyklov stojí cez 10 000€). Niektoré bicykle mali na sedle nalepený kúsok drsného papiera, ktorý mal zabrániť prílišnému šmýkaniu sa zadku počas jazdy.
Časovkárske bicykle
Časovka je špecifická v tom, že každý cyklista ide sám za seba a cyklisti štartujú jeden za druhým s odstupom jednej minúty. Byť na štarte pri časovke až tak zaujímavé nie je, a tak sme si našli miesto pod prudkým vydláždeným kopcom, z ktorého sa cyklisti spúšťali priamo z námestia. Rýchlosť, ktorou okolo nás prechádzali, bola taká vysoká, že objektívy fotoaparátov mali problém ich zachytiť vcelku. Cyklistov som si radšej natáčal na mobil, no nejaká fotka sa podarila aj mne. Nad našimi hlavami bolo rameno, ktoré ovládal kameraman RTVS. Ako čerešničkou na konci krásneho dňa sme sa ocitli aj v televízii.
Foto z časovky
Zúčastniť sa cyklistických pretekov svetového formátu s profesionálnym obsadením je určite pre každého, kto miluje cyklistiku, nezabudnuteľný zážitok. Cítiť atmosféru pretekov priamo z dejiska je niečo, čo televízia nedokáže nikdy sprostredkovať. Ak sa vám naskytne príležitosť zúčastniť sa podobného podujatia, rozhodne si to nenechajte ujsť. Stojí to za to.
