LÁKAVÉ PONUKY
Po prvých jarných kilometroch cyklista začína premýšľať o svojich letných etapách, ktoré vedú
po okolí domova, ale aj v krajine, ktorú zatiaľ nemá prebádanú. Spoločnosti, ktoré organizujú tréningové kempy v zahraničí, lákajú športovcov svojimi ponukami preskúmať cyklistické trasy napr. v Chorvátsku, Španielsku alebo Taliansku. Takýto tréningový kemp poskytuje bohatý cyklistický program pre rozdielne fyzicky zdatných športovcov v teplejšom podnebí. Ktorého nadšenca cyklistiky by takáto ponuka nezaujala?
Sám priznávam, že ma ponuka oslovila. Konkrétne Chorvátsko a jeho cyklistické trasy v okolí Makarskej riviéry. Rôzne ponuky a články spomínali vrch Sveti Jure 1762 m. n. m., súčasť národného parku Biokovo. Na fotografiách či rôznych fórach vyzeral naozaj zaujímavo. Cyklista sa môže na vrchol vybrať doslova od morskej hladiny alebo od vstupného parkoviska, od ktorého nasleduje 23 km stúpania s rôznym percentuálnym sklonom prevýšenia. Kopce bohaté na serpentíny a za chrbtom výhľady na krásne Jadranské more. Dovolenku som si chcel užiť aj s rodinou, preto sme ju plánovali v strednej, prípadne v južnej časti Chorvátska, aby som tento pobrežný monument mohol zažiť na vlastnej koži.
ŤAŽKO NA CVIČISKU, ĽAHKO NA BOJISKU
Preferujem aktívnu dovolenku, preto sme našli mesto Rogoznica, v ktorom sú tiché oblasti na odpočinok ale aj bohaté turistické možnosti na spoznávanie. Programom našej dovolenky bolo kúpanie v mori a chytanie vitamínu D na slnečných plážach, ale aj výlety po okolitých mestách či ostrovoch. Samozrejme, bol som pripravený aj na spoznávanie krajiny z bicykla. Vedel som, že ma čakajú vysoké teploty, preto budem potrebovať dostatok tekutín či stravy, ale aj vzdušné cyklo oblečenie s dobrou termoreguláciou.
Príprava na dovolenku v Chorvátsku nebola len o zbalení plaviek a opaľovacích krémov, ale aj o postupnom trénovaní v kopcoch, ktoré pripravili nohy na dlhšie stúpanie na Sveti Jure. V Rogoznici ma taktiež čakalo množstvo trás, na ktorých som každý deň spoznával nové oblasti tejto krajiny. Dôležitou súčasťou výbavy boli aj náhradné duše v prípade defektov, pretože z vlastnej skúsenosti som vedel, že popri cestách sa často nájdu drobné tŕne alebo smietky, ktoré dokážu ľahko spôsobiť neodkladnú zastávku.
ZAČIATKY PLNÉ SÍL
Keďže z Rogoznice na Makarskú rivieru nás čakala asi dvojhodinová cesta autom, vyrazil som skoro ráno. Etapu som chceli absolvovať ešte v ranných hodinách, aby som sa vyhol obedným „páľavám“. Môj cieľ, vrch Sveti Jure, som sa rozhodol absolvovať od vstupnej brány. Auto som zaparkoval pri vstupe do národného parku Biokovo, zaplatil si vstupné 25 kún a začal stúpať.
Prvé kilometre som si užíval dobrý asfalt a pocit vyššej teploty čiastočne eliminovali tiene borovicového lesa. Vedel som, že stúpanie bude gradovať každou serpentínou, preto som sa snažil rozložiť svoje sily, aby som to neprepálil hneď v úvodných kilometroch. Skutočne už po úvodných kilometroch sa ukazovali prvé scenérie krásneho mora. Človek vtedy nevie, či zachytávať tieto ukážkové výhľady iba očami alebo ukladať spomienky do archívu fotoaparátu, alebo sa radšej nezastavovať, aby nevyšiel z rytmu.
NA CESTE MÔŽE PREKVAPIŤ ČOKOĽVEK
Po úvodných serpentínach som sa priblížil k rovinke, kde starší pán choval kone. Keď ma tieto majestátne zvieratá zbadali, rozbehli sa ku mne. Po zistení, že medzi koňmi a mnou sa žiadna ohrada nenachádza, zmocnila sa ma panika. Keď nás delila asi 2 metrová vzdialenosť, kone zmenili smer a cválali do blízkeho kopca. Môj tep vtedy stúpol o ďalších 10 bpm bez dodatočnej fyzickej záťaže a nohy úplne zdreveneli. Rozdýchal som to, zasmial sa a pokračoval ďalej.
Vo vyšších polohách sa už žiadne lesy nenachádzali, iba skaly a slnkom spálená tráva. S pribúdajúcou teplotou som cítil, že sa pomaličky začínam smažiť vo vlastnej šťave. Istotne poznáte ten pocit, keď sa vám začína na tele tvoriť soľ. Nevyhnutné bolo dodržiavať pitný režim, aby nedošlo k dehydratácii či úpalu. Mal som so sebou dostatok tekutín, no uvedomoval som si, že budem potrebovať po ceste vodu doplniť. Zachránili ma malé obchody, ktoré boli po trase rovnomerne rozmiestnené.
CIEĽ NA DOSAH
S pribúdajúcimi kilometrami a výškovými metrami sa začal ukazovať cieľ mojej etapy - vysielač na Sveti Jure. Keď cyklista zbadá vrchol svojej cesty, pohľad ho motivuje zabrať do pedálov ešte viac. Cestou ma prekvapovalo, že v niektorých úsekoch je cesta dosť úzka, ale motorky, autá či autobusy s tým nemali žiaden problém. Páčila sa mi tolerantnosť vodičov, ktorí buď stáli na odpočívadlách a púšťali cyklistov, alebo prešli opatrne okolo bez akýchkoľvek prejavov hnevu či vytrubovania.
Do záveru mi chýbali záverečné 4 km, preto som si urobil posledné fotografie pod cieľom. V tom sa mi zdravil cyklista a podľa pozdravu som spoznal, že ide o českého „bratra“. Dali sme sa do reči a spoločne pokračovali na vrchol. Pochválil sa mi, že ide už o jeho jedenásty výstup v živote. V tomto záverečnom úseku mi cesta veľmi rýchlo zbehla, pretože myšlienkami ponorený do debaty som si neuvedomil záverečné výškové metre.
Dorazili sme do cieľa. Dorazili sme na vrchol Sv. Jure. Pocit šťastia zo zdolanej vrchárskej etapy striedal dychberúci pohľad na more a okolitú prírodu Chorvátska, ktorú som mal ako na dlani. Na vrchole bolo veľa turistov, medzi ktorými som započul aj našu slovenčinu. Pri stretnutí s Prešovskými turistami na asi 1 100 km vzdialenom mieste od Slovenska si človek uvedomí, že svet je naozaj malý.
Zjazd dole trval v porovnaní s výstupom necelú polhodinku. Cestou dole je potrebné dávať pozor na nerovný asfaltový povrch, na množstvo kolegov cyklistov, ale aj na protiidúce motorové vozidlá. Na záver som ešte vyskúšal kvalitu ciest popri plážach Makarskej riviéry a dal si obed so zaslúženým čapovaným pivom a výhľadom na more. Cítil som radosť a vďačnosť aj napriek vyčerpanosti zo silnej horúčavy. Vtedy som si uvedomil, že zvoliť ľahký a priedušný cyklo set bol naozaj dobrý nápad.
RADA NA ZÁVER
Po tejto osobnej skúsenosti môžem dať cyklistom jednoduchú radu: ak máte svoje cyklo sny, neváhajte, sadnite na bicykel a vyrazte si ich splniť. Príprava možno niekedy bude náročná, hlavne po fyzickej stránke, ale výsledok a pocit splnenia si sna bude stáť za to.
